Translated by Monoskop
V príbehu od Antoine de Saint Exupéryho stretne Malý princ podnikateľa, ktorý hromadí hviezdy s jediným cieľom, že ich tak bude môcť získať ešte viac. Malý princ zneistie. On má kvetinu, ktorú každý deň poleje. Tri sopky, ktoré každý týždeň vyčistí. "Pre moje sopky i pre moju kvetinu je nejak osožné, že ich vlastním," hovorí, "ale ty hviezdam osožný nie si.".
Existuje veľa podnikateľov, ktorí dnes vlastnia poznanie. Vezmime si Elsevier, najväčšie vedecké vydavateľstvo, ktorého 37-percentná zisková marža1 sstojí v ostrom kontraste k zvyšujúcim sa poplatkom, rastúcim dlhom za študentské pôžičky a mizivým mzdám učiteľov. Elsevier vlastní jedny z najväčších databáz akademického materiálu, ktorých cena licencií je tak škandalózne vysoká, že aj Harvard, najbohatšia univerzita globálneho severu, sa sťažuje, že si ich naďalej nemôže dovoliť. Robert Darnton, bývalý riaditeľ Harvardskej knižnice, hovorí: "AMy na škole robíme výskum, píšeme akademické články, posudzujeme state iných výskumníkov, pracujeme v redakčných radách, to všetko zadarmo... a napokon si kupujeme výsledky našej práce späť za nehorázne ceny."2 Pretože všetka táto práca, podporovaná z verejných peňazí, ide v prospech vedeckých vydavateľstiev, najmä proces peer review, ktorý zabezpečuje ich legitimitu, pričom články v akademických časopisoch sú spoplatnené tak, že znemožňujú prístup k vede mnohým akademikom - a všetkým ne-akademikom - po celom svete, a robia z neho privilégium.3
Elsevier nedávno v New Yorku podal žalobu za porušenie autorských práv na iniciatívy Science Hub a Library Genesis a žiada milióny dolárov ako odškodné.4 To je veľkou ranou nielen pre správcov týchto webstránok, ale aj tisícky výskumníkov po celom svete, pre ktorých sú tieto stránky jediným možným zdrojom akademických materiálov. Sociálne médiá, mailing listy a IRC kanály sú zaplavené volaniami o pomoc pri hľadaní nedostupných článkov a publikácií.
Počas toho, ako newyorský okresný súd vynášal rozsudok, prišla správa, že celá redakčná rada vysoko váženého časopisu Lingua podáva kolektívnu rezignáciu, ako dôvod citujúc odmietnutie Elsevieru zabezpečiť k žurnálu otvorený prístup a vzdať sa vysokých poplatkov, ktoré účtuje od autorov a ich akademických inštitúcií. Ako píšeme tieto riadky, koluje petícia, ktorá žiada vydavateľstvo Taylor & Francis, aby nezavrelo Ashgate5, bývalé nezávislé humanitné vydavateľstvo, ktoré tento rok spoločnosť získala. Hrozí, že bude nasledovať iné malé vydavateľstvá, ktoré boli prevalcované rastúcim monopolom a koncentráciou vydavateľského trhu. To sú len niektoré z príznakov toho, že systém je poškodený. Znehodnocuje nás - autorov, redaktorov i čitateľov. Parazituje na našej práci, marí naše služby verejnosti, odopiera nám prístup6.
Máme prostriedky a metódy ako sprístupniť poznanie všetkým, bez ekonomických bariér k prístupu a za oveľa nižšie náklady pre spoločnosť. Ale monopol uzavretého prístupu nad akademickými publikáciami, jeho veľkolepé zisky a jeho ústredná rola v prideľovaní akademickej prestíže má voči verejnému záujmu navrch. Komerčné vydavateľstvá vytrvalo hatia otvorený prístup, kriminalizujú nás, stíhajú našich hrdinov a hrdinky, a ničia naše knižnice, zas a znovu. Pred Science Hub a Library Genesis boli Library.nu a Gigapedia; pred Gigapediou bol textz.com; pred textz.com bolo málo; a predtým, než bolo málo, nebolo nič. To je to, čo chcú: zmenšiť väčšinu z nás späť k ničomu. A majú plnú podporu súdov a práva presne to aj spraviť.7
V kauze Elsevier proti Sci-Hub a Library Genesis sudca povedal: "jednoducho dávať obsah chránený autorskými právami k dispozícii zdarma cez zahraničné internetové stránky neslúži verejnému záujmu"8. Alexandra Elbakyan vo svojej obrane pomenúva to, čo je v stávke, oveľa vyššie: "Ak sa Elsevieru podarí zastaviť naše projekty, alebo ich donúti odísť do darknetu, bude to demonštrovať dôležitú myšlienku: že verejnosť nemá právo na poznanie."
Demonštrujeme denne, a v masovom meradle, že systém je poškodený. Zdieľame naše texty tajne poza chrbát našich vydavateľov, obchádzame platobné brány pre prístup k článkom a publikáciám, digitalizujeme a nahrávame knihy do knižníc. To je druhá strana 37-percentnej ziskovej marže: naše spoločné poznanie vyrastá z fraktúr v poškodenom systéme. Všetci sme správcami poznania, správcami infraštruktúr, od ktorých sme zároveň závislí pre tvorbu poznania, správcami našich úrodných ale krehkých 'commons'. Byť správcami je, de facto, sťahovať, zdieľať, čítať, písať, komentovať, upravovať, digitalizovať, archivovať, udržiavať knižnice, robiť ich prístupnými. Je to byť užitočnými pre, a nie privlastňovať si, naše spoločné poznanie.
Pred viac než siedmimi rokmi, Aaron Swartz, ktorý neváhal riskovať aby stál za tým, za čo vás teraz my vyzývame postaviť sa tiež, napísal: "Musíme vziať poznanie, nech je uložené kdekoľvek, spraviť si kópie a podeliť sa o ne so svetom. Musíme vziať veci, ktoré sú mimo autorských práv a pridať ich do archívu. Musíme kupovať tajné databázy a dávať ich na web. Musíme sťahovať vedecké časopisy a zdieľať ich v sieťach. Musíme bojovať za guerilla open access. Ak nás bude dosť, po celom svete, nevyšleme len jasný signál k odmietnutiu privatizácie poznania - spravíme ju minulosťou. Pridáte sa k nám?"9
Ocitáme sa v rozhodujúcom okamihu. Toto je čas uvedomiť si, že samotná existencia našich online knižníc, spoločného poznania, je aktom kolektívnej občianskej neposlušnosti. Je čas vyjsť z úkrytu a dať naše mená za tento akt odporu. Môžete mať pocit izolácie, ale je nás veľa. Hovorí o tom zlosť, zúfalstvo a strach zo straty našej knižničnej infraštruktúry, ktoré je počuť na internete. Toto je čas pre nás správcov, byť psami, ľudmi alebo kyborgami, s našimi menami, prezývkami a pseudonymami, nechať naše hlasy počuť.
30. novembra 2015
Dušan Barok, Josephine Berry, Bodó Balázs, Sean Dockray, Kenneth Goldsmith, Anthony Iles, Lawrence Liang, Sebastian Lütgert, Pauline van Mourik Broekman, Marcell Mars, spideralex, Tomislav Medak, Dubravka Sekulić, Femke Snelting...